Po ťažkom dni v práci je občas fajn dať si pivo s kamarátmi. Nakoľko sme túto akciu odkladali dlho, nastal čas zahlásiť že "my ideme" a kto sa pridá, ten sa pridá. V africkej a predsa írskej krčme sme si teda sadli a čakali či sa niekto objaví. Ako šarkan pribehol malý Mathieu a nadšene svojou chutnou angličtinou s francúzskym akcentom vysvetloval, že vonku pri stole sedia jeho kolegovia, tak sme sa teda my pridali k nim. S niektorými sme boli spolu na grilovačke v townshipe takže sme sa poznali.
Malá kopa pýta viac a tak sme vytvorili na tieto pomery nevšednú, čierno-bielu skupinku (čo v Afrike nie je bežné, väčšinou sa bieli s čiernymi nekamarátia a komunikujú spolu len keď musia) ktorá sa ešte aj provokačne dobre zabávala. Takéto veselé zmiešané skupinky sú raritou a nevyhli sme sa opovrhlivému gáneniu okolo sediacich "afrikaans", čiže bielych Afričanov.
Musím sa priznať, vyžívam sa v tom, že sme iní a tak trocha mi je ľúto, že na základe farby sa ľudia s niekým bavia a s niekým nie. No to je na dlhšie debaty...
Keď už spomínam farbu pleti, keď sa bavím s našimi "čokoládkami", nemám problém povedať "black" alebo "white" a zaradiť tak seba alebo ich a ani oni s tým nemajú vôbec žiadny problém.
Pri niektorých témach sa tomu vyhnúť nedá. A načo by sme to robili?Už to, že sedíme spolu pri pive jasne dokazuje že na rasizmus sa tu nehráme.Pri niektorých témach si ale uvedomujeme farby...
Milujem tieto posedenia s nimi. Rozdiely kultúr a názorov a ich neuveriteľný humor, stále usmiate tváre a témy od stavebníctva až k tradíciám.
Včera nám jeden z nich ponúkal osvedčenú šamanskú medicínu na všetko a otvoril tak veľmi zaujímavú tému. Jedna fľaša za 100 randov (250sk) ošamanená tak, aby pomohla presne na to, čo v tej chvíli človek potrebuje. Hneď to na nás, možných zákazníkov, začal skúšať. "Chceš dieta? Dievčatko alebo chlapca?" alebo "máš bolesti v chrbte? to ti určite pomôže!" Takto sme sa začali baviť o tradičnej medicíne a o lekárskych postupoch.
Veľa afrických kmeňov stále verí v tieto nadpozemské a prírodné sily a jednoducho miesto doktora zájdu do svojej rodnej dediny za svojim šamanom. V prvej chvíli som si myslela, že nás chcú nachytať, lebo občas radi vtipkujú a niekedy sa nedá vycítiť či je to žart alebo nie až do úplného konca, väčšinou sa potom začnú veľmi smiať keď vidia naše vyjavené tváre.
Tieto šamanské príbehy sú ale pravdivé a veľa afričanov verí týmto silám a využíva ich.
Dozvedeli sme sa, že prvá lekcia u doktora, ktorý nikdy nenosí biely plášť, je náročná. Po tejto procedúre sa človek dozvie na čom je, a dokonca aj to, čo ho trápilo v minulosti. Šaman v tranze tancujúc a spievajúc hodí na pacienta staré kosti a nejaký prach. Podľa toho, ako sa rozsype prach a rozhodia kosti okolo človeka, dokáže zistiť diagnózu a aj predošlé choroby skúmaného objektu.Často sa pri takýchto rituáloch využívajú rastliny aj zvieratá, tie niekedy dokonca čerstvo zarezané, pretože čerstvá krv má vraj veľmi liečivé účinky. Tance v tranze a povolávanie rôznych prírodných síl je ďalšou z metód liečby. Šamanom nemôže byť ktokoľvek. Starý a skúsený liečiteľ cíti silu, ktorú ľudia v sebe majú a vie, kto má energiu stať sa jeho nástupcom. Väčšinou sú to potomkovia alebo blízki rodinní príslušníci, lebo vraj táto sila sa dedí. Tak nám to všetko vysvetlili.
Pohľadom do očí kamaráta, ktorý nám tento príbeh nadšene rozprával som si bola úplne istá že tomu do najhlbšej hĺbky svojej duše veria.
"Vieš, biely lekár sa ťa musí spýtať čo ti je aby vedel aký liek ti má dať, u nás je to naopak, nič nehovoríš a šaman ti povie v čom je problém a presne vie, čo ti pomôže.."
Naši tmaví kamaráti neskrývali radosť z nášho nadšeného počúvania a diskutovania a nakoniec nás pozvali na jeden takýto šamanský festival. Bude v Septembri, v rodnej dedine jedného z nich a určite to bude neskutočný zážitok. Ale, mne nič nie je, naozaj!!!
Keď sme sa začali rozprávať o všelijakých tajných a záhadných receptoch na lieky a o spomínanej fľaši plnej tmavého zázračného likéru na všetky neduhy, ktorým sa dá dosiahnuť dokonca aj to, aby žena poslúchala (na čo môj manželíček zbystril pozornosť ale našťastie vie, že mňa ani podivný lektvar neskrotí, a nebolo nám celkom jasné, kto by ho mal vypiť aby to zafungovalo), na rade bola dalšia téma - tradičná svadba.
Africká svadba sa líši podľa príslušnosti ku kmeňu, podľa toho sa ženích a nevesta obliekajú do slávnostného odevu so všetkými dôležitými prvkami akými sú meč, luk a šíp, rôzne kožené ozdoby, drevené sošky a podobne. Na veľkej lúke za dedinou sa zídu rodiny mladomanželov a kraľ kmeňa ich príde slávnostne oddať za spevu žien z dediny a tancovania. Celá takáto svadba je veľmi emotívna a tancuje sa od rána do večera, podávajú sa tradičné africké špeciality a rodiny sa spoznávajú. Prítomná je celá dedina.
Pred touto tradičnou svadbou je deň predtým "biela svadba"(názov sa vzťahuje na biele šaty nevesty, keď už sme pri tých farbách) v kostole, podobná, akú poznáme u nás, ale tiež záleží od vierovyznania a tradícií rodín.
Keď nám to kamarát vysvetľoval, bolo vidieť že to v duchu prežíva. Občas sa pozabudol a začal rozprávať akoby o svojej svadbe. "Budem v tradičných šatách nášho kmeňa a ONA píide za mnou na lúku tiež v tradičnom odeve, všetci spievajú,tancujú a kráľ kmeňa nás príde oddať". Bolo zaujímavé sledovať ho ako si ten deň predstavuje a tichým hlasom rozpráva tento pribeh...
Nakoniec som prezradila, že ma veľmi zaujímajú práve takéto veci, lebo to je tá pravá Afrika.
S potešením a neskrývaným nadšením ma uistili, že nás zoberú k nim na vidiek aby sme lepšie pochopili ich kultúru.
Vďačne a od srdca sa tešili, že nám môžu ukázať ich svet a ja som bola celá bez seba, že mám tú možnosť byť tak blízko k nim a že mám ich dôveru...
Aj keď som BIELA a oni sú ČIERNI...
Milujem pestrosť tejto krajiny...
