Boom takýchto zdravých produktov a ich vzrastajúca obľuba núti nadšencov siahnuť hlbšie do vrecka. Na druhej strane však ponúka príjemný pocit, že sme pre svoje telo už asi viac ani nemohli urobiť.
Moja prirodzená zvedavosť aj mňa dotlačila týmto smerom a tak som horlivo prezerala regály so zvláštnymi, ale aj bežnejšími produktmi. Zamerať sa na cenu bola chyba. Výber som obmedzila na sójové pečivo (ktoré v klasických potravinách dostanete o polovicu lacnejšie) a cereálnu tyčinku a spokojne som vypochodovala z obchodu že aj ja som teraz „bio".
Môj vzťah k biopotravinám siaha do čias detských, keď som vedela v záhrade vyliezť na každý strom a s nadšením som spásala všetky druhy ovocia, ktoré s láskou otec pestoval práve k tomuto účelu. Vyšľachtil dokonca kokteilové paradajky, pretože pôda v záhrade nebola príliš úrodná a sadenice klasických paradajok nechal popasovať sa s týmito podmienkami a to vôbec netušil, aké budú moderné o pár rokov. Ani k ríbezliam, slivkám, jablkám, hruškám a ostatnému ovociu zo záhradky sme sa nemuseli ušľachtilo klaňať a nazývať ich bio ovocím. Brali sme to tak, ako to bolo. Od podstaty sme sa tešili čerstvo utrhnutej hruške a korenistej vôni práve pozbieraných paradajok. Jednoduché...
Pamätám si na návštevu Američanov u nás doma. Mohla som mať asi 11-12 rokov, môj brat chodil na strednú školu a skamarátil sa so svojimi učiteľmi angličtiny - lektormi z USA a pozval ich k nám. Neubránili sme sa občumovaniu týchto cudzích "objektov" so zvláštnou rečou a inou mentalitou. Braček doma s nadšením rozprával príbehy ktoré si od nich vypočul a tak sme sa prvý krát dozvedeli o zdravom ovocí. Jeden z lektorov si totižto chodil na trhovisko kupovať červavé jablká a tešil sa z toho, že sú aj lacné a chutné. Chudák, nám hneď pripadal trocha ako blázon, ale braček mi vysvetlil, že keď v jablku žije červík, je to zdravé a nehnojené jablko.
Nevedela som si v tom veku predstaviť, že keď predomňa niekto postaví červivé menšie jabĺčko a veľké červené jablko bez kazu, zoberiem si to škaredšie, ale vraj zdravšie.
Ubehlo pár rokov a máme to tu. Možno tety trhovníčky čaká veľký zárobok a to, čo dopestujú v záhradke na Záhorí bude mať úspech aj v zahraničí!
Aj by si to zaslúžili. Drina, ktorú si dopestovanie ovocia a zeleniny žiada by tak bola adekvátne ohodnotená.
Už aj tety na trhu si uvedomili príval tejto bio vlny a neboja sa prezentovať svoju zeleninku ako „bio z vlastnej záhradky". Rozdiel je v tom, že za zväzok mrkvy si nepýtajú viac ako 15 korún, v bio obchode za 15 korún nedostanete ani spomínanú cereálnu tyčinku.
Okrem tohto všetkého je vyhľadávanie biopotravín v našich zemepisných šírkach náročná úloha, ktorá si pri kompletnom nákupe žiada návštevu viacerých podobných mini obchodíkov, prípadne "prešmejdiť" interetové stránky s takýmito produktmi.
V Afrike je to jednoduchšie. Práve teraz to môžem porovnať, z konca sveta - z Juhoafrickej republiky.
Tu sa k ovociu a k zelenine netreba prebíjať, práve naopak. Úrodná krajina s ideálnymi podmienkami na pestovanie ovocia a zeleniny zásobuje obrovské zelovocy (ktoré u nás už načisto vyhynuli). K biopotravinám s označením "Organic" alebo "Bio" sa dá dostať bežne. Tomuto označeniu som dokonca podľahla aj ja. Zamerala som sa na banány, inšpirovaná víkendovým výletom na ktorom sme obzerali aj banánové plantáže a tým, že pre Afriku sú asi príznačným ovocím. Miesto "obyčajných" banánov som si kúpila tie "Organic" a chutili rovnako. Boli len o niečo drahšie ako normálne, žiaden extra bonus neobsahovali, ale tešila som sa, že žijeme zdravo aspoň pol minúty za deň kým malý banán skonzumujeme.
Musím uznať. Tento reklamný "lifestyle" marketingový ťah funguje aj na smrteľníkov, ktorí sa na celú vec snažia pozerať s odstupom.
Po dobrých radách z minulosti typu „Grep,grep,grep - zdravé osvieženie pre všetkých" alebo „jedno vajce denne" prípadne zavedenie „mliečnej desiaty" nás možno čaká nová „biorada" ako prežiť v tejto ťažkej chemickej konzervačnej modifikovanej dobe.
Rada na záver - Dávkovať s rozumom!