reklama

Jediná biela žena... Prežila som to!

Sobotný večer sme strávili v Juhoafrickom townshipe. Mesto poskladané z jednoduchých domčekov s plechovými strechami zaťaženými kameňmi nám dovolilo nachvíľku nahliadnuť do života svojich obyvateľov...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
"Hey Mama!"
"Hey Mama!" 

 

V sobotu večer sme boli pozvaní na grilovačku do townshipu. Také niečo sa neodmieta tak sme s miernymi obavami sľúbili, že predsa len pôjdeme aj my. Aj keď sme boli z týždňa dosť unavení a predstava ničnerobenia bola tiež príjemná, nakoniec sme išli. Neľutujeme....

Stretli sme sa na parkovisku s časťou partie a vyrazili sme v kolóne smerom do Midrandu (časť medzi Johannesburgom a Pretoriou), presnejšie do Ebony Park Township.

Trocha som sa predtým obávala, predsa len, naša biela pleť trocha kričí oproti zástupom černochov, ale už na parkovisku kde sme sa stretávali mi bolo jasné, že to bude ok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli sme totižto štyria bieli a dvaja čierni a takáto čiernobiela partia je bezpečným a pohodovým riešením výletu do neznáma.

Líder skupiny - tiež kolega od investorov, černosko z nezapamätatelným menom ktorý z tohto townshipu pochádza nasadol do svojej vyblýskanej červenej Audiny. Nasledovali sme ho. Diaľnica sa menila na cestu, cesta na prašnú cestu až sme zastavili na parkovisku v townshipe. "Je to bezpečné?" nezabudol sa opýtať náš francúzsky kamarát Mathieu, na čo sa africkí kamarati zasmiali a ubezpečili nás, že je všetko "schap schap" (šap šap...univerzálne slovo používané ako "jasné, hneď,v poriadku, už aj" a podobne...).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri červenej Audine zaparkovala naša nenápadná žltá Toyotka a dve bakkie (pick up), vystúpili sme a splynuli sme s davom..aspoň natoľko ako to išlo. Nešlo...

Turista si väčšinou predstavuje township ako nebezpečné miesto turistovi "schodné" jedine za doprovodu ozbrojených sprievodcov. Očakávali by sa davy ľudí sediacich v prachu, či pred svojim plechovým domčekom, pýtajúcich drobné na jedlo. Omyl...

Nevyhla som sa obdivným výskotom černochov..Bola som asi fakt nenápadná. Jediná biela žena. So svojou výškou 185 centi a farbou pleti nie úplne snehobielou (predsa len africké slniečko opaľuje aj keď je tu oficiálne zima, čiže presne naopak ako doma na Slovensku) ale rozhodne bledšou ako tváre ostatných miestnych okolo mňa. Len som sa usmievala a chalani čo boli s nami sa na tejto situácii bavili tiež. Pridali sa k nám ďalší tmaví kamaráti. Nakoniec sme boli dosť veľká partia nadšencov, ktorí chcú večer stráviť pri dobrom jedle a pár pivách. Po rozhliadnutí sa po okolí, stále za chrbtom nášho lídra sme zistili kde sú rady na jedlo a pitie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prvom rade musíme kúpiť mäso na gril. Bar so sklenenou vitrínou plný mäsa sa najviac páčil Mathieuovi. Zistili sme ako sa objednáva - za 100 randov toho, za 50 randov toho a podobne... keď sme boli s množstvom steakov spokojní, zaplatili sme a keď som sa otočila k nákupu, mäso tam už nebolo.

„Aah, don´t worry!" povedal jeden z kamarátov a ukľudnil ma, že sa nič nedeje.

Mäso nám zobral chalan ktorý mal službu v bare a za úlohu ugrilovať nám všetko na veľkých griloch vyrobených z kovových sudov. Títo "grilovači" mäso obratne obracali vyrobenými vidličkami - dvojzubcami z drôtu. Môžem ale povedať, že to boli majstri v tomto športe...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu sa takej grilovačke hovorí "Braai" a toto slovo patrí do prvej lekcie afrikánčiny, lebo domáci grilujú takmer každý deň. Mäso je tu chutné a lacné takže sme si tieto zvyky osvojili aj my.

Jednu otázku sme pri objednávaní prílohy k mäsu nepochopili.."Pap or samp?"..to ako keby sa ma niekto spýtal či chcem k mäsu bla alebo bla...jedna banda...Nakoniec sme pochopili. Pap je hustá biela kukuričná kaša ktorá sa dá prirovnať k veľmi hustej krupičnej kaši ktorá po uvarení drží svoj tvar. To druhé (musim sa priznať, nie som si celkom istá, či je to presne toto slovo, ale ostali sme kukať ako vyorané myši a zmohli sme sa len na "whatever"...čize "to je jedno"...) sme ešte nestihli ochutnať lebo nakoniec nám na stôl priniesli čerstvé rožky a práve pap.

Okrem toho, bieli afričania k mäsu väčšinou nejedia nič. Zoberú steak rovno z grilu a jedia. Bez chleba a žiadnych príloh.

My sme si ešte nezvykli a vždy si k mäsu dáme chlieb a horčicu dovezenú zo Slovenska. Ďakujeme za tento chutný kúsok domoviny!

Pap sa ujal jednoznačne viac ako rožky, ktorých sa v ten večer nikto nedotkol.

Pap poliaty pikantnou zeleninovou omáčkou sa jedol rukami, tak sme boli chvíľku jedna veľká rodina :)

Kým sa nám pieklo mäsko, popíjali sme pivko.

Ak by niekto čakal že sme sedeli v tráve alebo nebodaj na zemi, znova omyl...

Krásne drevené lavice, určite z dielne niektorého z miestnych majstrov. Vlastne celá táto reštaurácia, alebo ako takéto zariadenie nazvať, bola nádherná. Troška mi atmosférou pripomínala bar na béčku (internátny bar na Bernoláku) alebo posedenia pri stánkoch okolo bratislavskej hrádze...

Popri čakaní na jedlo som obzerala všetko okolo. Baby nahodené vo vysokých čizmách a sukniach, chalani čistí a upravení, výhradne v značkovom oblečení, dobre naladení, pohupkávajuci sa v rytme hudby. Miestami som mala pocit, že aj ja som si mala miesto maskáčových kapsáčov (toto slovné spojenie mám rada) a obyčajného čierneho trička hodiť na seba niečo zaujímavejšie, ale kto by to čakal... A že snaha splývať s davom!

Vôňa mäsa, opar dymu, všade usmievaví ľudia...očarujúca a pohlcujúca atmosféra plná kontrastov...

Pomaly zapadalo slnko a vytváralo zaujímavé efekty nad týmto kúskom sveta...

Ta rôznorodosť je okúzľujúca. Atmosféra akú som ani ja nečakala. Títo ľudia vedia žiť a baviť sa, vychutnávajú si čas s priateľmi a majú svoj štýl života. Nič im napohľad nechýba a bezstarostné, usmievavé tváre boli aj pre mňa balzamom na dušu a kľudom po dlhom pracovnom týždni...

Boli sme tam len pár hodín, ale ja mám zážitok nadlho..Krásny zážitok...

Keď sme sa vracali k autám, nachvíľku sa ozvali moje skryté predsudky, ktore sa rozplynuli hneď ako som zbadala v diaľke naše žlté autíčko..Je tam...Chvíľku som sa na seba za to hnevala ale dianie okolo mňa ma znova vtrhlo späť do atmosféry smiechu, hudby a tanca. Na parkovisku popri otvorených autách z ktorých sa valila afro hudba tancovali miestni a keď nás videli, všetci sa chceli s nami odfotiť. Bolo to milé a bezprostredné, nevtieravé a krásne ľudské.

Najviac sa mi pačil jeden černoško, ktorý keď ma zbadal, vyskočil z auta a utekal ku mne. "Hey mama!" kričal na mňa a túžil sa so mnou odfotiť. "Sure!" prečo nie!

Chalanko s klobúčikom a štýlovými slnečnými okuliarmi sa hrdo ku mne postavil, chytil ma okolo boku a celý čas mlel niečo v štýle "ježiš ja asi nebudem spať..môj bože..už teraz mi chýbaš..milujem ťa" a podobne...

Rýchlo som si dala okuliare aj ja, nech máme na tej fotke štýl obaja :)

Som si istá, že ma tento obrázok bude rozosmievať vždy keď sa naň pozriem...

Prežijem si ten večer vždy ešte raz...

Viacerí nám kývali keď sme odchádzali. Bolo to krásne...

Stihli sme si spraviť aj spoločnú fotku - celá partia. Dokonca niekto z auta vytiahol aj zástavu Juhoafrickej republiky. Dokonalé!

Poznáte ten pocit radosti keď sa vám so zážitku ťažko dýcha a máte pocit že sa troška vznášate nad zemou?

Ešte ma to neopustilo...

Neviem prečo, ale stále sa usmievam... prežila som to... celým svojim Ja...

A keď sa aj vy usmievate po dočítaní, som ešte šťastnejšia...

Zuzana Ruby

Zuzana Ruby

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hrdo sama sebou v každej situácii... Zoznam autorových rubrík:  Vytrhnuté z Afrického týždenníTak toto sa fakt stalo...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu